Pasívna základová doska.

Ide o základovú dosku bez kontaktu so zeminou.
Doska môže plniť aj akumulačnú funkciu v interiéri stavby.
Dosku je možné použiť aj na bežné nízkoenergetické domy, prípadne aj na chaty a iné prístavby.

Na základe požiadavky trhu sme svoju činnosť zamerali aj na samostatnú výstavby tzv. pasívnych základov, múrov a strechy, prípadne akého si základu v stave hrubej stavby pre pasívne domy.

Tu chceme zdôrazniť, že stavba sa stáva úspornou nie iba z hľadiska odstránenia tepelných mostov!

Stavba sa stáva úspornou a súčasne finančne návratnou vtedy ak pri jej návrhu dodržíme tieto základné body:

1.) Odstránime tepelné mosty = dosiahneme bezpečnú teplotu povrchov v interiéri a to nie iba pri normovaných požiadavkách ale aj pri extrémnych vonkajších teplotách či už v lete, alebo v zime. Leto sa stáva väčším problémom ako zima.
2.) Vzduchotesnosťou stavby, ktorú však nie je nutné preháňať pod hodnotu 0,2/h. Vtedy už sa stáva investícia opäť nenávratná.
3.) Merná potreba tepla by nemala byť vyššia ako 15kWh/m2 či už pri kúrení, tak ani pri chladení. Rozumné a teda finančne návratné rozpätie je pre kúrenie niekde medzi 12-25kWh/m2 v závislosti od lokality stavby,  a pre chladenie je to O kWh/m2!. Nula sa dá dosiahnúť nasledujúcim bodom…
4.) Technológie – ich správna kombinácia a využívanie ich viacerých vlastností súčasne medzi sebou. Ide o veľmi zanedbanú časť projektovania v súčasnej dobe a to celosvetovo.

Pokiaľ nie sú veci správne nastavené od počiatku, tak sa stavba na konci môže dostať do týchto rôznych stavov:

A.) nebude úsporná a bude drahá, lebo klient nedokáže obsiahnúť všetky aspekty výstavby úsporného domu.
B.) bude úsporná ale drahá, lebo klient silou mocou aj napriek neskúsenosti chce stavbu dostať do stavu úsporného a chaoticky pred koncom na stavbu „lepí“ všetko možné len aby bola stavba úsporná.
C.) Bude neúsporná a bude tiež lacná.  V tomto prípade ide o časté správanie sa klientov. Jednoducho klient má síce optimalizovaný projekt, ale keďže nevie zohnať firmu, ktorá by takýto projekt zrealizovala, tak si to radšej už na začiatku rozmyslí a pokračuje klasicky.
D.) Vznikne akýsi hybrid a to zmiešanina NED a pasívneho domu. Toto sa môže stať v prípade bodu C.) keď sa klient predsa len v istej fáze výstavby rozhodne, že do už existujúcej hrubej stavby realizovanej ako netesnej stavby, aplikuje niektoré prvky zo vzduchotesných stavieb. Výsledok je v tomto prípade až katastrofálny! Stavba dosiahne akú takú tesnosť čo už bude ale v tomto prípade skôr na škodu, no k tejto tesnosti klient neaplikuje adekvátne vetranie. Výsledok bude taký, že dom bude neustále vlhký, bude plesnieť, bude sa musieť vetrať následkom čoho stúpne strata tepla na niekedy až 2 násobok klasického domu, a stavba môže časom vykazovať vážne konštrukčné chyby vyúsťujúce až do havarijného stavu! Podobný efekt môže vzniknúť aj vtedy, keď sa použijú technológie, ktoré spolu vôbec nesúvisia a nedokážu spolupracovať.